Mapa ostrovov a hraníc

C3b bol nepríjemný, ale užitočný test. Ukázal, že aktívna event-local kompresia vie vyzerať nádejne, no pri zmene poradia spracovania stratí stabilitu.

To je presne typ výsledku, ktorý treba nechať verejne v príbehu. Bez neho by všetko pôsobilo príliš hladko a menej dôveryhodne.

Praktický záver je jednoduchý: ak má výber štruktúry prežiť v reálnom nástroji, nemôže sa riadiť iba lokálnou špičkou. Musí sa opierať o stabilnú podporu, rezy a checkpointy, ktoré zostávajú zmysluplné aj po zmene pohľadu.

Dňa 1. júna sa z toho začal skladať použiteľný experimentálny rámec. v0.12d potvrdil C vetvu v konečnom graph-family harness, teda mimo jedného úzkeho prípadu.

D0 a D1 pridali ďalšiu vrstvu: tlak selektora sa dal preniesť do informačnej metriky a odozvy. Z pohľadu produktu je to zaujímavé, lebo podobná logika vedie aj k overiteľným checkpointom a pamäťovým zónam.

Stále však platí brzda: výsledok je silný v konečnej diagnostike. Nepredáva sa ako fyzikálny D-claim a práve tým ostáva čistejší.

D5e bol prvý kontakt s reálnym QPU, ktorý mal v sebe správne napätie: nebol to čistý triumf, ale ani prázdny výsledok. Formálnu p-bránu minul tesne, pritom nulové kontroly odmietol a signál bol viditeľný.

D5f potom spravil dôležitý krok ďalej. Po zmrazení kandidáta a kontrolách prešiel finite observable gate na IBM QPU, takže z experimentu sa stal reálny hardvérový oporný bod.

Pre verejnosť je to dobrá formulácia: prvý QPU support point pre diagnostickú veličinu. Nie dôkaz reality, nie hotová fyzika, ale už ani iba lokálna simulácia na notebooku.

Tretí jún bol posun od jedného zaujímavého výsledku k celej malej línii kontrol. D5h pridal held-out kandidáta, teda nie ten istý graf, ktorý už bol raz videný.

D5i preveril, či výsledok nestojí na náhodnom layoute alebo transpilačnom detaile. D5j zas pozrel stabilitu pri rôznych počtoch shotov.

D5k a D5l potom posunuli vec na väčší n=12 prípad. Stále je to ohraničená finite/QPU diagnostika, ale už pôsobí omnoho menej ako jednorazová kuriozita.

D6 je menší experiment, ale komunikačne veľmi dôležitý. Nepotrebuje veľký dramatický graf, aby povedal niečo užitočné o informácii a zázname.

Na dvojqubitovej IBM QPU diagnostike sa ukázala očakávaná výmena: keď rastie dostupná informácia o ceste, klesá interferenčná viditeľnosť a rastie rozlíšiteľnosť záznamu.

Pre stránku Experiment je to dobrý doplnok k D5 línii. D5 ukazuje robustnejší QPU support pre vybranú veličinu, D6 ukazuje čitateľný readout príklad, ktorý vysvetľuje, prečo je informačný jazyk vôbec praktický.

D7 najprv prešiel ako toy diagnostika: v Planckových jednotkách používa jednoduchý lokalizačno-kapacitný proxy a kontroluje, či analytický prechod, grafová kompresia, rescale posun a null kontroly dávajú očakávaný obraz.

D7b bol opatrný QPU krok. Nehovorí, že kvantový hardvér odmeral Planckovu dĺžku; hovorí, že malý IBM QPU threshold-readout zachoval zmrazenú D7 mapu prahov pri kapacitných škálach 0.5, 1.0 a 2.0.

Verejne je to dobrá formulácia: D7 pridáva finite information-capacity diagnostiku k D5 a D6 líniám. Je to silnejší príbeh Špeciálnej ITHKOR, ale stále nie fyzikálny Planck proof.

D8 najprv otestoval, či stabilný lokálny informačný zdroj vytvorí zdrojovo centrovanú metric-deformation odozvu mimo shuffled-pressure, degree-only a no-source kontrol. Základný toy prešiel 4/4 graph-family brány.

D8b potom preveril held-out source placementy, väčšie grafy a škálovanie. D8c preniesol zmrazené source-field poradie do malého QPU-readable threshold readoutu, ktorý na IBM QPU prešiel 4/4 graph gates.

D8d zopakoval rovnakého kandidáta na druhom backende a D8e doplnil layout/transpilation a shot-scaling robustnosť. Verejne: finite source-law toy/QPU robustnosť je uzavretá; nie je to dôkaz gravitácie ani fyzikálnej D vetvy.

Základný D9 test bol prísny: mal ukázať, či konečná zdrojovo tvarovaná metrika predikuje endpoint pohybu sondy lepšie než jednoduché topologické a kontrolné vysvetlenia. V tejto podobe brána zlyhala 0/7.

D9b priniesol dôležitý pozitívny výsledok v designed grafoch: po oddelení metriky od hop topológie prešiel lokálny benchmark 6/6 a mal aj QPU readout na ibm_kingston s 30 obvodmi a 1024 shotmi.

D9c, D9d a D9e potom zabrzdili zovšeobecnenie. Held-out pool nedal čisté oprávnené separácie, preregistrovaný generátor neprešiel silný prah a deconfounded kontroly ukázali, že stratifikované shuffled modely vedia signál imitovať.

D10 prišiel po D9 ako zmena otázky. Neriešil, či sonda padá alebo sleduje geodetiku, ale či D8 source-shaped metrika predikuje lokálne response pole nad kontrolami. Základný field gate aj QPU readout prešli 4/4.

D10b zmenšil riziko artefaktu cez backend repeat, layout/transpilation seed a shot-count kontroly. D10c však zlyhal na held-out field gate 4/6, čo je dôležité: pozitívny field readout sa nemá nafúknuť na všeobecný field claim.

D10d-D10f výsledok spresnili. D10d vysvetlil failure módy, D10e v štrukturálne oprávnenom v2 sete prešiel field-side 5/5, no zlyhal readout, a D10f tento readout-map blocker vyriešil lokálne aj na IBM QPU.

D11 je slabší a čistejší test než D9. Probe injection sa vyberá topologicky, D10/D10f field zostáva zmrazený a brána sa pýta, či perturbácia reaguje na pole lepšie než kontrolné modely.

Lokálny aj QPU výsledok prešiel counted rows 5/5 a negatívne kontroly 4/4. D11b potom pridal robustnosť: local/Aer 9/9 a kompaktný QPU repeat 6/6 cez shot a transpilačné variácie.

Verejná formulácia má zostať skromná: finite field-coupled probe response a robustnosť readoutu. Nie oprava D9 motion-law, nie free-fall a nie dôkaz gravitácie.

D12 testoval, či zmrazená D10/D11 field-coupled konfigurácia vytvára v grafe čitateľnú odozvovú obálku. Local/Aer gate prešiel 5/5 counted rows a odmietol 4/4 negatívne kontroly, pričom D12 nebol samostatne poslaný na IBM QPU.

D12b pridal presne tú kontrolu, ktorú človek chce vidieť pred silnejším verejným tvrdením: parameter robustness a krátky QPU smoke. Local/Aer robustnostná matica prešla 8/8 a IBM ibm_kingston 512-shot smoke prešiel 5/5 counted rows s odmietnutými 4/4 kontrolami.

Interpretácia zostáva úzka: finite response-envelope a slabšie riziko readout artefaktu. Nie fyzikálny kauzálny kužeľ, nie rýchlosť svetla, nie Lorentzova invariancia, nie gravitácia.

D13 zobral source-response pole a hľadal v ňom zdrojovo centrovaný radiálny profil. Základná local/Aer brána prešla 5/5 counted rows a odmietla 4/4 auxiliary controls, bez samostatného IBM D13 behu.

D13b je dôvod, prečo výsledok nie je nafúknutý. Široká robustnostná matica zlyhala v 10/13 požadovaných variantoch, takže D13 QPU smoke zostal štandardne zablokovaný a verejný claim sa nesmie tváriť ako všeobecný falloff zákon.

D13c potom našiel poctivý užší rozsah: 10/10 in-scope variantov prešlo, 0/5 out-of-scope sond prešlo. Verejne to podporuje scoped finite radial/source falloff, nie Newtonov zákon, inverse-square zákon alebo gravitáciu.

D14 bol prísny consistency test medzi triedami sond. Ak by prešiel, zvádzalo by to k silnému equivalence-style jazyku. Neprešiel: counted graphs dali 0/5, negatívne kontroly boli odmietnuté 4/4 a QPU vetva zostala zablokovaná.

D14b doplnil taxonomy audit, ktorý výsledok vysvetlil namiesto toho, aby ho iba zahodil. Oracle field ceiling prešiel 5/5, ale reálne normalizácie prešli 0/5; hlavnou príčinou je degree plus locality mismatch.

Pre experimentálnu stránku je to dobrá správa v zlom výsledku: web vie ukázať nielen passy, ale aj hranicu. D14 nepodporuje equivalence principle, free fall, gravitáciu, časopriestor ani probe-class univerzalitu.

COND vetva testovala, či sa v malom Bose-Hubbard toy modeli dá rozlíšiť koherentný globálny mód od lokalizovaného správania. COND2 pridal robustnosť a COND3 už mapoval ostrov aj high-interaction boundary.

GR vetva nebola prezentovaná ako gravitácia. Bola to séria finite modular-response testov, kde sa sleduje vzťah medzi zmenou entropie a modulárnou cenou. GR1-GR3 držali, GR4-GR5 nechali lokálne Y režimy ako hranicu.

TIME vetva zasa testovala, či sa niektoré udalosti dajú zoradiť podľa vnútornej entropickej stopy. TIME2 zlyhal široko, TIME2B a TIME2C vysvetlili prečo: niektoré rodiny udalostí nesú signál, iné ho kazia.

COARSE1 kontroloval, či výsledok prežije zhrubenie. Väčšina core a coarse riadkov sa držala, ale nie všetko. Experiment tak zostal mixed, nie premenovaný na úspech za každú cenu.

MOD1 bol zámerne ponechaný ako fail. Počítané first-law riadky síce zostali v poriadku, ale modulárne spektrum nedalo dostatočne silnú taxonómiu. To je presne typ riadku, ktorý má byť v experimentoch viditeľný.

V praxi to znamená, že Experiment stránka nemusí znieť ako marketingový zoznam výhier. Môže ukázať vedeckejšiu štruktúru: čo prešlo, čo neprešlo, čo je boundary a prečo sa z toho ešte nerobí fyzický most.

ISLANDS1 načítal desať finite alebo scoped ostrovov a jedenásť typov hraníc. Nebol to nový raw experiment, ale kontrola, či jednotlivé vetvy spolu vytvárajú zmysluplnú mapu a či sa neprekračujú verejné tvrdenia.

Výsledok je pre web veľmi užitočný: návštevník nemusí vidieť každú tabuľku, ale môže pochopiť, že projekt si vedie ledger toho, čo je podporené, čo je hranica a čo zostáva iba budúca hypotéza.

ISLANDS1 zároveň drží stopku tam, kde má byť. Neautorizuje tvrdenie o fyzickej gravitácii, časopriestore, fyzickom čase ani potvrdenie Všeobecnej ITHKOR.

D20 vybral reprezentatívny cross-branch balík: COND3, GR3, TIME2C, MOD1, ISLANDS1 a ďalšie riadky. Zámerne tam ostal aj negatívny MOD1, aby bolo jasné, že nejde o výber iba pekných výsledkov.

D21 bol clean reviewer smoke: kontrola, či sa balík dá vôbec používať bez automatického spúšťania QPU a bez posúvania claimov. D22 pridal fresh-clone lokálny rerun a pomenoval drift alebo skipy, ktoré sa pri reálnom opakovaní objavia.

Tým sa experimentálny príbeh posunul od otázky “máme zaujímavý signál?” k otázke “vieme ho ukázať tak, aby ho niekto iný vedel rozobrať?” To je oveľa lepší verejný základ.